Aktuality podle tagu
24. 11. 2017
Kam se bude ubírat dopravní inženýrství v České republice? Nevíme, ale rozhodně by si čeští dopravní inženýři měli přečíst výborný článek Sú nám potrebné ÚDI-útvary dopravného inžinierstva? od A. Kollárové a R. Surového z SZSI-Slovenského zväzu stavebných inžinierov.
Lehce se tohoto tématu také dotkne blíží se konference City Changers, která proběhne ve dnech 6. - 7. 12. 2017, v Ostravě, která se rovněž dotkne tématu Designu ulice.
Kľúčové slová: DI - dopravné inžinierstvo, DID - dopravno-inžinierska dokumentácia; ÚDI – útvar dopravného inžinierstva, ÚHA - útvar hlavného architekta; DU - dopravný urbanizmus.
Úvod
Dopravné inžinierstvo ako vedný odbor je vnímané ako jeden z účinných odborných prístupov k riešeniu dopravných problémov hromadiacich sa vplyvom rastu motorizmu predovšetkým v sidlach. Pritom je možné poznatky dopravného inžinierstva aplikovať buď parciálne, individuálne a časovo obmedzene, alebo chápať ich aplikáciu ako odborne prierezové, tímové permanentné posudzovanie príčin a dopadov zmien v dopravnej obslužnosti území a odvodzovať z vyplývajúcich poznatkov komplexné alebo parciálne výstupy riešení. To sa z hľadiska komplexnosti aplikácie dopravného inžinierstva stáva síce po každej stránke náročnejším, ale odborne efektívnejším a účinnejším, permanentným, flexibilným a dlhodobým nástrojom pri hľadaní optimálne pôsobiacich opatrení pre vyhovujúcu obsluhu konkrétnych území. Poukázanie na niektoré funkcie a fungovanie útvarov dopravného inžinierstva v minulosti ako aj ich možné komplexné prínosy ich znovuobnovenia sú obsahom príspevku.
1. Čo je dopravné inžinierstvo ?
História – súčasnosť – (budúcnosť...?)
Dopravné inžinierstvo ešte začiatkom minulého storočia asi najvýstižnejšie krátko definovali vo svojej práci “Traffic System Analysis” autori W.Wohl a B.V.Martin: “DOPRAVNÉ INŽINIERSTVO je VEDNÁ DISCIPLÍNA, ktorá má za úlohu zabezpečiť aplikáciou vedeckých princípov, metód, techniky a vynálezov bezpečný, pohodlný, časovo výhodný, ekonomický a ekologický pohyb ľudí a tovarov” (lit.1.).
Cestné a mestské dopravné inžinierstvo (Traffic Ingeneering), tak, ako je dnes v celom svete známe, a tiež rôzne a v rôznom rozsahu aplikované, začalo sa komplexne ako vedný odbor intenzívne vyvíjať paradoxne hlavne v súvislosti so sprvu neriadeným rozvojom motorizácie v USA. Nadväzovalo sa ním, no už vedeckejšími, analytickými metódami - “inžinierskymi postupmi” - na veľmi staré riešenia regulácie pohybov všetkých druhov dopravy vo verejných priestoroch, a to tak v sídlach ako aj pri ich vzájomných dopravných prepojeniach (extrvilan).
Dopravné problémy, dokladované nálezmi už v starovekých sídlach, si zrejme vyžadovali odborné prístupy už pri riešení rozrastania sa miest a pri ich prepájaní aj z obchodných a vojenských dôvodov, to na veľké vzdialenosti (napr. rímske cesty naprieč Európou), po zemi aj po vode.
Aj v uliciach stredovekých miest sa hľadali zodpovedajúce riešenia pre pohyb kočiarov, drožiek , dostavníkov, povozov , v posledných 200 rokoch aj bicyklov, budovali sa koridory pre železničné trate, stanice, prístavy, a od XX. st. sa upravovali priestory pre rastúce nároky áut a lietadiel. Bolo treba vytýčiť pravidlá riadenia motorovej dopravy, rovnako v úzkych historických uliciach, ako aj v širokých bulvároch, zohľadniť v nich nároky cyklistov aj chodcov. Neboli to objavné riešenia, iba tvorivé aplikácie znalostí a skúseností, prispôsobované rôznorodým potrebám a zvyklostiam (bicykle v Holandsku) obyvateľstva.
Odbor dopravného inžinierstva sa rozvíjal tam, kde bolo treba nielen definovať, ale aj striktne zavádzať a kontrolovať v priestore pravidlá regulácie a organizácie dopravy a vyvážený rozvoj infraštruktúry pre každý jej druh.
Viaceré z dnes prijímaných “moderných” opatrení regulácie a obmedzovania určitých druhov dopravy boli pritom známe už v Babylone, starovekom Grécku, v Rímskej ríši...Prastaré sú riešenia usporiadania námestí s okruhmi (OK) okolo monumentov, s urbanisticko-architektonickým usporiadaním verejných priestorov (dopravný urbanizmus). Regulované šírky ulíc sú aj v Pompejach, rovnako, ako vyvýšené pešie priechody cez ne. Z babylonských tabuliek poznáme dopravné pravidlá, vodorovné značenie/rozdelenie stredovej čiary na rímskych cestách. Svoju dlhodobú históriu majú rôzne sčítania a analýzy dopravy, ktoré patria medzi základné činnosti dopravného inžinierstva.
V novodobej histórii, odbor dopravného inžinierstva bol rozvíjaný predovšetkým v USA, a to najmä vďaka motorizmu. Jedna zo základných činností DI – sčítania dopravy, sa vykonávala už od začiatku XX. storočia (smerové prieskumy okolo r. 1915). Rovnako, periodické sledovanie nehodovosti, vrátane značenia nehodových miest (aj na mapách), bolo zavedené v tom čase v New Yorku. Prieskumy, napr. cestovných rýchlostí a zdržania vozidiel na križovatkách, tam boli prevádzané od r. 1920 . V r.1910-1920 sa v amerických mestách začali tiež objavovať “zákazy parkovania” a“usmernenie ľavého odbočovania”, začalo sa zavádzať číslovanie ciest v celoštátnom meradle. Vznikajú tam, od r. 1910, tiež pokusy o riadenie dopravy návestidlami – mechanickými semafórmi. Svetelná signalizácia, patentovaná v r.1913, aplikuje analogické významy farieb zelenej a červenej, aké už skôr boli použité pri železnici.
V súvislosti s riešením problematiky dopravy vzniká v r. 1921 v USA, po prvý raz, nová, veľmi uznávaná profesia “dopravný inžinier” (Traffic Engineer). Na univerzitách sú zakladané prvé katedry dopravného inžinierstva, a v r.1922 sa otvárajú kurzy pre riadenie uličnej dopravy ako parciálnej súčasti DI. Nový odbor je oficiálne zriadený v r. 1930 založením “Institute of Traffic Engineering” (lit.1.). Následne sa táto disciplína začína rozvíjať, na vedeckom základe, aj v Európe, osobitne v Anglicku, Francúzsku , Taliansku, Nemecku ...
Problémy, vznikajúce s rozvojom automobilizmu po II. svetovej vojne, okrem iného aj z neho vyplývajúci rast nehodovosti v mestách, veľmi zintenzívnili potrebu vedeckého rozpracovanie a zavádzanie metód organizácie a regulácie dopravy podľa princípov dopravného inžinierstva, čím sa urýchlil ďalší celosvetový vedecký rozvoj DI. Naliehavosť zjednocovania riešení, čo v súvislosti s enormným rastom motorizácie si už začínajú uvedomovať obyvatelia nielen historických európskych miest, ale aj urbanisti pri novozakladaných monofunkčných štvrtiach a prepojeniach. Keď už aj kapacita ciest v extravilánoch začína byť využívaná po krajnú medzu, začína sa éra intenzívneho budovania diaľnic (lit.2 ).
Aj keď u nás, po r.1948, je rast automobilizácie regulovane spomaľovaný, skladba dopravy, s prevažným podielom ťažkých motorových vozidiel, sa od 70- tych rokov výrazne mení, v dôsledku prudkého rastu počtu IAD. Narastajú tým súčasne nielen straty zo spomalenia dopravy a kongescií v mestách, ale aj vzniká potreba budovania diaľnic, nových ulíc, parkovacích státí. Rastúca nehodovosť postihuje všetkých účastníkov cestnej premávky.
Najmä vo výukovej, teoreticko – metodickej a aplikačnej rovine dopravného inžinierstva, aj vďaka našim odborníkom, hlavne na vysokých školách, sme však pritom dokázali udržiavať krok so “Západom” (lit. 2.,3.). Napríklad, už v r. 1955 boli realizované dopravné prieskumy (následne opakované v celoštátnom meradle každých 5 rokov), robila sa prognóza dopravy a dimenzovanie hlavných komunikácií pre ÚP Brna, ako vôbec prvá akcia tohto druhu u nás. V r. 1957 bol na VÚT Brno prvý celoštátny seminár dopravného inžinierstva a na konferencii v Liblicích, v r. 1957, sa vzniesla požiadavka vypracúvania dopravných generelov veľkých miest (akceptovaná uznesením vlády č.183/1959). Na katedrách dopravných stavieb v Prahe, Brne, Bratislave sa prehĺbilo zameranie dopravného smeru aj na dopravné inžinierstvo, a v r. 1967 -69 na VÚT Brno prebehol prvý postgraduál cestného a mestského dopravného inžinierstva u nás (lit.1.).
V súvislosti s rastúcou potrebou dopravného riešenia územných plánov dopravno-inžinierska činnosť sprvu mala charakter jednorazových akcií, čo sa ukázalo ako závada, a to rovnako pre územné, ako aj dopravné plánovanie. Boli preto vytvárané SKUPINY dopravných inžinierov pričlenené k ÚHA (ÚHA+ÚDI), neskôr fungujúce samostatne ako ÚDI. Okrem toho vznikli osobitné oddelenia, zaoberajúce sa dopravno-inžinierskou problematikou a jej praktickou aplikáciou (napr. na VÚD, VÚVA, Dopravoprojektoch, Stavoprojektoch, Urbione, ÚCHD,.alebo MÚ). Venovali pozornosť tak územno-dopravným výhľadovým riešeniam, ako aj organizácii a riadeniu dopravy. Na základe Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., a jeho Vyhlášky č. 84/1976 Zb., boli zásady tvorby DID rozpracované do podoby “Inštrukcie o DID/VDID”. Napriek určitému ústupu „záujmu“ od ich akceptovania po r. 1990, boli tieto metodické postupy a väzby premietnuté ,aj po určitom odsunutí do úzadia vplyvom legislatívnych “úprav” príslušných vyhlášok, opäť do technických podmienok ”TP Inštrukcia o DID 1/2012”, schválených EK v Bruseli – (lit.4.) Zhŕňajú tak náplň odboru, ako aj rozsah prác dopravného inžiniera v previazaní na urbanistické postupy tvorby územia ( www. ssc.sk).
Vo svete sa vývoj v oblasti dopravného inžinierstva šiel pod vplyvom širokej vedecko–výskumnej základni a aplikácie nových teoretických poznatkov, a naďalej sa rozširuje rôznymi smermi do všetkých odborov a činností, spojených s dopravnými a prepravnými procesmi, na celom svete.
2. Dve chápania DI u nás a prístupy k jeho aplikácii.
Pri aplikácii dopravného inžinierstva sa u nás, za posledných dvadsať rokov, prevláda skôr pocit neúspechu, zlyhávanie úsilia o realizáciu tak vysokých cieľov a použiteľnosť základných princípov, aké boli uvádzané v pôvodnej definícii dopravného inžinierstva. Rozpustením či zmenou zamerania činností viacerých odborných inštitúcií a ústavov, zavedením individuálnej autorizácie a samostatného podnikania dopravných inžinierov – projektantov po r. 1990, ktoré sa pôvodne ukazovalo byť prínosným pre rýchle preberanie a praktické využitie najnovších poznatkov a postupov, ukazuje sa byť teraz skôr ich brzdou. Komplexných riešení, zohľadňujúcich vzájomné podmienenosti , väzby a dopady, je pri úzko špecifikovaných výskumných úlohách, ako aj pri projektovaní infraštruktúry, navyše prevažne limitovaných najnižšou ponukou ceny, bolo a stále je málo, pričom sa nezriedka míňajú účinkom. Dosahovaná kvalita nezaručuje výslednú efektívnosť ekonomickú, ekologickú, bezpečnostnú...Pritom ide, v konečnom dôsledku, o rekonštrukcie alebo novostavby prevažne líniového alebo veľkoplošného charakteru (parkoviská), pretrvávajúce v území desiatky a stovky rokov, meniace charakter krajiny, významne sa podieľajúce na ekológii, a majúce výrazný, často zásadný podiel na vytváraní “Smart mobility“ v “Smart mestách”. Niekedy však nielen kompetentní, ale ani samotní dopravní inžinieri nemajú, z viacerých dôvodov, takýto “dokonalý” postoj k akceptovaniu (či chápaniu?) súvislostí v širšom kontexte nutnej potreby komplexnosti riešenia problémov a dopadov dopravy.
Jedni, aj pod vplyvom zadávateľov - samospráv, developerov - usúdia (či akceptujú?), že je múdrejšie robiť aspoň niečo, ako nerobiť vôbec nič. Teda ponechať “koncepciu” a definovanie zadania na neodborníkov, nielen vtedy, keď sa má riešiť “malý” bodový dopravný problém (napr. kongescií, parkovania, cyklotrasy v jedinej či niekoľkých uliciach, peší chodník pri nákupnom centre, križovatka, trasa diaľnice, tunel), ale aj akceptovať požiadavku a premietnuť ju do projektov – najmä, ak sú zo strany investora tlaky - z cenových a časových dôvodov.
Iní, poznajúc potrebu riešenia príčin týchto “dopravných javov”, sa snažia, aby bola dostatočná pozornosť sústredená na problémy v širšom kontexte, na riešenie, či aspoň poznanie, zohľadnenie, komplexnejších dopadov, žiadajú akceptovanie nielen vlastných odborných argumentov, ale aj akceptovanie názorov, podnetov a širšej spolupráce s odborníkmi iných profesií. To však je možné uskutočňovať, väčšinou ako nepretržitú a nadväznú činnosť, formou tímovej práce, najlepšie v stálom kolektíve a, samozrejme, s adekvátnymi finančnými nárokmi a ocenením odbornosti a nezávislosti od nežiadúcich neodborných vplyvov. Pri porovnaní s konečnými úsporami v riešeniach by to ale nemal byť problém.
Takže kým jeden názor na prácu dopravného inžiniera a prístup k samotným požiadavkám na jeho činnosť zo strany spoločnosti sa pritom môže sústreďovať len na rýchle riešenia dopravných trás a vybavenosti, a tým obmedziť záujem (a vzdelávanie!) na “ dopravného inžiniera len jedného z dopravných systémov” (t.j. dopravnej infraštruktúry), zameraného na síce vysokú, ale len úzku špecializáciu, zadávanie a posudzovanie týchto systémov, druhý názor na funkciu dopravného inžiniera sa zameriava na jeho prierezové odborné pôsobenie a komplexné prístupy k riešeniu príčin a dôsledkov v celej oblasti dopravného inžinierstva (lit.3.). Kým prvý ( sólo zákazkou) je parciálne zvládnuteľný jednotlivcami, druhý si vyžaduje tímovú, nepretržitú priamu spoluprácu odborníkov viacerých príbuzných profesií (lit.5.).
Ide o ROZDIEL V PONÍMANÍ ODBORU! Podrobnejšie rozvádzať, ako sa líšia krátkodobé dopady a dlhodobé prínosy oboch prístupov nie je asi nutné, konkrétne posúdenie možných prístupov a voľby by si mali urobiť, a to pred každým prístupom k riešeniam konkrétnych či komplexných problémov, všetci zainteresovaní.
Neopomenuteľným prínosom ÚDI by, rovnako v minulosti, tak aj v budúcnosti, mohol byť aj ich podiel na duálnej výchove dopravných inžinierov . Možnosť praxe poslucháčov VŠ a tímová práca nových absolventov v kolektíve, pod dozorom skúsených starších odborníkov, boli a sú vždy najlepšou prípravou, previerkou a inšpiráciou pre mladých pri vstupe do celoživotného smerovania inžinierskeho povolania. Sťažujeme si na nedostatok takýchto odborníkov na prakticky všetkých pozíciách a funkčných zaradeniach, pri ktorých znalosť dopravného inžinierstva je potrebná, žiaduca a prínosná. Jedným z možných riešení problému, ako tomu predchádzať, je aj tento postup. A samozrejme účasť VŠ na raste ich počtu a kvalite výuky.
3. Doprava ako služba
Aby sme sa dostali zo súčasného stavu po každej stránke nevyhovujúcej dopravnej obsluhy území, predovšetkým v sídlach, musíme jasne stanoviť ich nároky, potreby, možnosti uspokojovania. Posúdenie riešenia vyhovujúcej obslužnosti musí byť nielen súčasťou komplexného a konečného rozhodnutia o nejakej investícii, ale aj overením funkčnosti dopravnej obsluhy ako rozhodujúcej súčasti „obľúbenosti miest“ (Smart city).
Vyhovujúca dopravná obsluha má byť cieľom každého inžinierskeho počinu súvisiaceho s prevádzkovou funkčnosťou verejného priestoru. Na úspešnosti tejto „služby“ sa podieľajú mnohé zložky a postupy – koncepciou, plánovaním, projektovaním, realizáciou a prevádzkou. Je to rozsiahly počet odborností, počínajúc územnoplánovacou činnosťou (spolu s dopravnou), stavebnou a organizačnou, prevádzkovo-technologickou končiac. Malo by byť jasné, že tieto špeciálne činnosti nemôžu suplovať činnosť iných odborností v reťazci dopravnej obsluhy. Ale tiež to, že ich nemožno vynechávať alebo suplovať inak. Bohužiaľ, súčasná prax u nás zneužíva nielen samotný pojem dopravný inžinier, ktorý sa nielen vyjadruje k problémom, ale ich aj „rieši“, aj keď ide o problémy, ktorých príčina (a následok!) je od jeho odborných znalostí o DI veľmi vzdialená. Nebezpečné sú aj niektoré voľné občianske neziskové združenia laikov v tejto oblasti. Vzhľadom na ich možnosti a priestor pôsobenia fascinujú aj niektorých politikov ich jednoznačným a jednoduchým riešením aktuálneho problému, nedostatku, chyby.
Aj vzhľadom na vyše 25 rokov trvajúcu nečinnosť nielen v analýzach príčin súčasnej veľmi zlej situácie v dopravnej obsluhe , ale najmä v jej riešení, bude cesta k zlepšeniu zložitá (lit.5.,6.). Riešenie „dopravy“ (s následnými dopadmi na jej infraštruktúru každého druhu) si, okrem iného, vyžaduje jasnú, jednotnú a podrobnú smernicu o postupoch, obsahu a rozsahu riešenia jej konkrétnych problémov. Je možné pritom tvorivo aplikovať skúsenosti a tvorivé počiny iných štátov, ktoré stále nevyužívame v dostatočnom rozsahu. Ďalšie doplnenie, rozpracovanie, metodické usmernenie, spodrobnenie platných technických predpisov (lit.6.) by malo obsiahnuť a vymedziť spôsoby, ako komplexne a vysoko odborne pristupovať k riešeniu zabezpečenia dopravnej obsluhy na území SR. Pomohlo by to aj samotnej výuke a dopĺňaniu si najnovších odborných znalostí v celoživotnom vzdelávaní odborníkov viacerých profesií pôsobiacich v tejto oblasti.
4. Závery
Pre všetky hlavné odbory činnosti, vyplývajúce z rozsiahlej a neustále sa rozširujúcej náplne dopravného inžinierstva, potrebuje každý odborník, pracujúci v tejto oblasti na poste kvalifikovaného dopravného inžiniera, aj čas na získavanie nových podnetov, poznatkov, a na ich reálne overenie v praxi.
Rozsah znalostí, ktoré by mal dopravný inžinier, ako odborník na dopravné inžinierstvo, ovládať, je veľmi značný, neustále narastá, a často presahuje možnosti jednotlivca. Existuje síce výrazná pomoc v zrýchlenom prístupe k výmene odborných poznatkov a ich overení v dosahu celosvetovom, v teoretickej i aplikačnej sfére. Obsiahnuť ich je však už prakticky nemožné a vytriediť si optimálne potrebné množstvo môžu len odborne aj jazykovo (a nielen v angličtine!) pripravení. U nás však, často už pri spôsobe ponúk práce v oblasti dopravného inžinierstva, absentuje širšia znalosť a presahy riešenia dopravnej problematiky. Tiež adekvátne ocenenie kvality vykonanej práce je často dehonostujúce a teda aj domotivujúce.
Aj preto, okrem iných priorít v tejto oblasti, je žiaduca rýchla, ale súčasne aj komplexnejšia výchova mladých pracovníkov, a to tak na VŠ, ako aj súbežne a následne, v tímoch starších odborníkov. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať pracovníkom pôsobiacim práve v oblastiach riešenia komplexných problémov dopravno-plánovacich, kde u nás pretrváva ich nedostatok tak na riadiacich postoch ako aj v spracovateľských tímoch, napr. pri spracovaní ÚPD, tak pri posudzovaní a schvaľovaní riešení, ako aj pri ich realizácii. Všade tam, kde sa robia zásadné koncepčné rozhodnutia, ktorých priemet následne určuje kvalitu dopravnej obsluhy územia, i tam, kde sa navrhuje zmena dopravnej obsluhy iba časti mesta, treba odborníkov, ovládajúcich dopravné inžinierstvo. Všestrannejšie, komplexnejšie, a viacnásobne overované dopravné postupy sú kľúčovými pri rozhodovaní o dopravných investíciách veľkého, ale aj malého rozsahu.
Platilo to v minulosti, platí to v súčasnosti, a tiež sa bez adekvátnych znalostí z tohto vedného oboru zrejme nezaobídeme ani v budúcnosti. Pri riešení celej zložitosti dopravných problémov preto bude potrebné, aby sa z rôznych, aj úzko špecializovaných a samostatne pracujúcich autorizovaných dopravných inžinierov, v spolupráci s ďalšími odborníkmi, vytvárali komplexné pracovné tímy, poradné skupiny a pod., schopné nachádzať a navrhovať po každej stránke vyvážené, optimálne, realizovateľné postupy „udržatelnej“ dopravnej obsluhy každého územia v čase a priestore, a to z hľadiska ekologického, ekonomického i bezpečnostného...Štát, kraje i mestá a hlavne obyvateľstvo ako konzument, by z toho určite mali pozitívny, všestranný, dokázateľný a merateľný úžitok.
Použitá literatúra:
1. Prof. V. VESELÝ: “Obsah a náplň dopravního inženýrství” prednášky zo základov silničního a městského dopravního inženýrství , postgraduál VUT Brno 1968;
2. CLARKSON H. OGLESBY: “Highway Engineering”, 2nd edition, USA 1954,1963;
3.MEDELSKÁ, JIRAVA, NOP, ROJAN: “Dopravné inžinierstvo”1991;
4.“TP Inštrukcia o DID 1/2012” vypracoval kolektív SZSI 2011;
5. „Trvalo udržateľný rozvoj mobility v mestách a možnosti zlepšenia“ – výzva, spracovaná odborníkmi SZSI+SKSI+SAS+SKA+SPA 2010
6. SUROVÝ: „Doprava v Bratislave – vývoj, koncepcia, riešenie“ brožúra 2015
7. KOLLÁROVÁ: „Komu sú určené TP Inštrukcia o DID“, príspevok na konferencii o doprave v Košickom regióne 2017
Príspevok bol vyžiadaný azaslaný na konferenciu „Dopravné inžinierstvo 2017“ Źilina .
Jeho prezentácia na konferenciu je spracovaná osobitne.
A.Kollárová, sept. 2017
